Ako som pomohol zabrániť vlakovej nehode

Ako mnoho iných ľudí, rád po práci zaklapnem notebook a idem sa aj so psom prevetrať. Ideálne miesto mám kúsok od domu. Stačí prejsť od Strážovských domov cez železničné rampy na hlavnom ťahu Žilina – Bratislava a som na rybníkoch. Dnes som vyrazil na rybníky až večer, počas tmy.

Po polhodine oddychovej prechádzky sa vraciam späť k rampám. Už iba pár metrov a som doma. V tom vidím celkom divnú vec. Zelená Fabia stojí trochu inak, ako by mala. Stojí veľmi blízko trate. Je celkom tma. Preto aj so psom sa idem pozrieť bližšie, čo sa deje. Vidím asi dvoch ľudí pri aute, šofér sedí v aute. Auto zapadnuté stojí z časti na koľajniciach. Spoznávam suseda ako volá do mobilu. Prídem ku ním bližšie a počúvam ako sa dohaduje so 112-tkou. “Ktoré priecestie? Veď tu v Strážove…“. Bolo vidno, že si nerozumejú. „Môžem poprosiť mobil?“ pýtam sa suseda. Odovzdal mi mobil a ja som prevzal iniciatívu. „Zdravím, na priecestí v Žiline Strážove priamo na hlavnom ťahu Bratislava – Žilina je auto v koľajisku. Treba ihneď zastaviť vlakovú dopravu inak tu bude nehoda…. Áno, hlavný ťah Bratislava Žilina, jediné železničné priecestie v Žiline časti Strážov“ Pýtala sa ma na číslo železničného priecestia. Prešiel som k semaforu, pozeral sa naň každej strany, ale žiadne číslo som tam nevidel. „Nie, nevidím žiadne číslo….“ Ukončil som hovor. Bolo mi jasné, že určite treba to auto vytiahnuť čo najskôr, ako sa dá. So psom na vodítku sa to ale robí celkom často. Nápad uviazať ho o stĺp železničnej rampy som rýchlo zavrhol. Musí mu stačiť stĺp pouličného svetla čo najďalej od priecestia.

Rampy ešte stále hore. Bežím k autu. Pri aute sme už traja plus vodič v aute. Odovzdávam mobil susedovi. Vidím bližšie situáciu. Vyzeralo tak, že opitý rybár neodbočil napravo cez rampy, ale „nevytočil“ a skončil z časti mimo priecestia, kolesom práve v tej jame medzi koľajami a krajom cesty cez priecestie. Blokoval trať. Všetci traja sme sa snažili potlačiť auto a šofér sa snažil cúvať. Auto sa pri našom snažení pohlo iba o kúsok. Defekt na kolese. Nemali sme silu nadvihnúť ho aby sme ho odtiahli. Prúser.

Začali zvoniť rampy. Väčší prúser. Snažili sme sa o to viac ho posunúť. Nešlo to. „Všetci von od auta. Už ho nemáme čas vytiahnuť.“ Odstúpili od auta a ja opäť volám na 112. „Zvonia rampy.  Treba ihneď zastaviť vlakovú dopravu na trase Žilina Bratislava v časti Žilina – Strážov.“ Uvidel som, ako po chvíľke už padajú rampy dole. Prúser. Veľký prúser. Pýtala sa na 112 či sme všetci ďalej od auta. „Áno, sme.“ Ja už iba z bezpečnej vzdialenosti čakám na „jebu“. Rampy dole, 112 stále na linke… Čakáme na vlak…. Veľmi dlhé a pomalé sekundy… Môj odhad je, že do minúty tu bude….

Čakáme a vlak stále nikde. Niekto z druhej strany priecestia kričí: „Vlak tam stojí. Tam trochu ďalej…“ Celkom mi odľahlo. Pani na 112 sa pýta na situáciu. Stále sa pýta aj na číslo priecestia… Na linke ostávam aj ďalej…

Prichádza auto s modrými majákmi. Polícia… Celkom rád ju vidím. Vedeli nájsť toto miesto, teda už vedia, kde je nehoda… Celkom mi odľahlo… Už to bude v pohode – hovorím si v duchu. Obaja policajti vystúpili z auta a rýchlo obhliadajú situáciu. Oznamujú, že vlaky sú zastavené. Pýtajú sa ma, čo sa stalo. V krátkosti im odpovedám. Pani na 112 sa stále pýta ďalšie otázky. „Už Vám nebudem odpovedať, dám Vám rovno policajta. On Vám odpovie lepšie.“ A odovzdávam mobil. Druhý policajt  sa išiel pozrieť na opitého vodiča, ktorý chcel silou mocou odšoférovať zapadnuté auto späť. Vyťahuje ho z auta. Pýta sa ho kontrolné otázky typu: „Ako sa Vám to stalo“ a „Pili ste?“

O chvíľu vidím prichádzať veľké auto hasičov. Vyskočia z auta. Hovoríme im, že by sa hodilo lano. Oni z profesionalizmom odpovedajú. „Zatiaľ nie. Skúsime ho len potlačiť.“ Jeden hasič si sadol na miesto šoféra, ďalší traja aj s policajtom chcú potlačiť auto von. „Mám Vám pomôcť?“ pýtam sa. „Áno, jeden z Vás nám môže pomôcť.“ Išiel som ako prvý. Ďalší dvaja okoloidúci stoja bokom. Auto bolo von už po jednom veľkom zatlačení. Čo dodať. Hasiči sú profíci 🙂

Už je všetko v pohode a hovorím si, že je celkom fajn čas urobiť pár foto (Tie vidíte v galérii).

Policajti dali fúkať opitému rybárovi. Rybár ich ešte presviedča: „Môžete to urobiť tak, aby ste ma nenahlásili?“ policajt s jemným zasmiatím: „Už to aj tak všetci o Vás vedia…“

Hasiči odstavili zelenú Fabiu tak, aby už nikomu nezavadzala, policajti dali rybárovi fúkať a priecestie už úplne voľné pre vlaky. Moja úloha splnená. O niekoľko minút priecestím prechádza prvý vlak, tuším RR 714 Strážov. IC-čko chvíľu na to.

Záverečná otázka na policajtov: „Môžem si urobiť jednu selfíčku? Predsa len, nestáva sa často, že zabránim vlakovej nehode.“ „OK, v pohode, ale tak z diaľky aby nás nebolo vidno.“

Odväzujem môjho psa a pomaly odchádzam od priecestia s Myšlienkou:

.oOo.

Na to, aby si sa stal hrdinom, stačí málo. Byť náhodou v správny čas na správnom mieste, okamžite konať a hlavne: Nepanikáriť.

(Udalosť sa stala 4. 3. 2020 okolo 19-tej hodiny)

Autor: Róbert Ďurec

(článok šíriteľný s uvedením zdroja na it.robertdurec.com)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *